Pitný režim

Pitný režim

Pitný režim – módny výkrik?
Možno si kladiete otázku, či to nie je opäť nejaká módna vlna. Poviete si: veď kedysi nikto pitný režim nedodržiaval a nikto s tým problém nemal. Ale pravdou je, že ľudia ho dodržiavali. Len o tom nerozprávali a nepotrebovali to nijako nazývať. Žili prirodzenejším spôsobom života, stále mali po ruke čerstvú vodu zo studní, potokov alebo studničiek. Aj zloženie stravy bolo odlišné. Jedlo sa veľa zeleniny a ovocia, polievky a rôzne obilné kaše boli denne na stole. Dnes je strava hustejšia, jedlá sú čiastočne zbavené vody. O to viac ju musíme dopĺňať.

 

Úloha vody v ľudskom organizme
Najväčšiu časť ľudského tela tvorí voda, zhruba 60 až 70% celkovej telesnej hmotnosti. Všetka voda sa v organizme veľmi rýchlo vymieňa. Každý deň prefiltrujú obličky viac ako 2000 litrov tekutín a tým očistia náš organizmus od škodlivých látok získaných z potravy, z dýchania, z nášho životného štýlu.
Denný výdaj vody je močom (cca 1-1,5 litra), potením (0,6-0,8 litra) a samozrejme aj dýchaním (0,4 litra). Pri bežnej fyzickej námahe stúpne príjem a výdaj vody dospelého človeka na 2,5 až 3 litre vody denne.
Odhaduje sa, že človek, ktorý váži 70 kg, má v sebe 50 litrov vody. Menšia časť sa nachádza v telesných tekutinách, napr. v krvi, v lymfe, v žalúdočnom alebo črevnom obsahu - asi 15 litrov. Ostatných zhruba 30 litrov vody obsahujú bunky v tkanivách orgánov.
Voda v našom organizme významne ovplyvňuje metabolizmus na všetkých úrovniach. Predstavuje spolu s anorganickými elektrolytmi prostredie, ktoré udržuje životné procesy v bunkách a okolí buniek. Rozpúšťa množstvo pre život nevyhnutných látok, čím umožňuje vstrebávať živiny, ióny i vo vode rozpustné vitamíny. Je nosičom minerálov, stopových prvkov a ďalších elementov. Každá chemická reakcia v našom organizme sa deje vo vodnom prostredí. Voda transportuje živiny ku všetkým orgánom, zásobuje nervové cesty, udržiava správnu funkčnú a reprodukčnú schopnosť našich buniek, je potrebná na plnenie všetkých úloh našej krvi a lymfy, reguluje našu telesnú teplotu. Voda navyše pomáha neustále útočiace toxíny v našom organizme vyplavovať cez obličky, črevá a pokožku.
Voda je základnou zložkou cirkulujúcich tekutín: krvi a lymfy. Krv prináša tkanivám kyslík i živiny a odvádza oxid uhličitý a splodiny látkovej výmeny, ktoré by sa inak v tkanivách hromadili a pôsobili škodlivo. Lymfa umožňuje priame vstrebanie tukových kvapiek vo vodnom prostredí priamo z čreva, odvádza nadbytočnú tekutinu z medzibunkového priestoru a tiež odvádza prípadnú infekciu (baktérie, vírusy) z postihnutého tkaniva do lymfatických uzlín, kde dochádza k ich likvidácii.
Ťažko by sme v našom organizme hľadali miesto, kde nie je voda. Celé naše telo je pretkané veľmi zložitým a dômyselným systémom blán a membrán. To, že takmer všetky membrány sú polopriepustné, umožňuje, že štrukturálne vhodná voda sa ľahko premiestňuje medzi jednotlivými priestormi. Naopak, voda s nevhodnou štruktúrou ťažko preniká membránami.

 

Nezabudnite na tekutiny!
Bez potravy môže človek prežiť niekoľko týždňov, bez vody človek dokáže prežiť len pár dní. V poslednom čase vznikla celá veda o tom, čo to vlastne dopĺňanie tekutín do organizmu je. V noci neprijímame tekutiny. Obličky sa pritom vo vodorovnej polohe dobre prekrvujú a vytvára sa dostatočné množstvo moču. Ráno má preto organizmus málo tekutín, ktoré treba doplniť. Čierny čaj a káva majú močopudné účinky a neriešia problém nedostatku vody. Preto sa odporúča dať telu hneď zrána to, čo je mu vlastné a prirodzené – čistú vodu. Ak sa vám podarí vypestovať si návyk vypiť do dvanástej hodiny liter tekutín, vaše telo vám bude vďačné.
Najjednoduchší spôsob, ako odhadnúť, či je príjem tekutín dostatočný, je kontrola farby a množstva moči. Tmavá moč a jej malé množstvo znamená vysokú koncentráciu odpadových produktov metabolizmu. V takomto prípade zvýšte príjem tekutín. Pokiaľ je moč svetlo žltá, je v organizme zodpovedajúce množstvo tekutín. Pokiaľ sa cítite dlhodobo unavení, bolí vás hlava, ste ospalí, môže byť príčinou aj chronická dehydratácia. Najčastejšie k tomuto stavu dochádza počas teplých letných dní. Dehydratácia má kumulatívny efekt.
Nezabúdajme na naše ratolesti. Deti vďaka svojej vysokej telesnej aktivite rýchlo strácajú tekutiny, preto by sme mali osobitne dbať na ich správne dopĺňanie. Metabolizmus dieťaťa je v porovnaní s metabolizmom dospelého človeka rýchlejší, a tým aj citlivejší na poškodenie. Dajte dieťaťu napiť vždy, keď chce, ponúkajte mu tekutiny pravidelne a naučte ho piť s chuťou čistú vodu. V letnom období je pre dieťa dôležitejšie ako jedlo prijať tekutiny.

 

Čo je to smäd?
Ako je tomu skutočne s pocitom smädu? Smäd je definovaný ako vedomá potreba vody a iných tekutín a obvykle kontroluje príjem tekutín. Pocit smädu je sprostredkovaný reflexne z tzv. centra smädu v mozgovom prívesku, ako reakcia na zmeny v chemických a fyzikálnych parametroch telesných tekutín, predovšetkým krvi a mozgovo-miechového moku, kde sa zvyšuje hustota týchto tekutín. Vodnú bilanciu kontroluje hormón mozgového prívesku (adiuretický hormón), ďalej aldosterón kôry nadobličiek, hormóny drene nadobličiek a hormóny štítnej žľazy.
Existujú dva druhy odvodnenia organizmu. Jeden spočíva v tom, že človek spotrebováva vodu fyzickou činnosťou alebo teplom (vylučuje riedky „vodový“ pot). V tomto prípade sa zahustí jeho krv, ale len na krátko, pretože ihneď začne prúdiť do krvi voda z medzibunkových priestorov. Tým ale stúpne koncentrácia solí v medzibunkovej tekutine. Aby sa táto koncentrácia vyrovnala s koncentráciou vnútri buniek, presunie sa do medzibunkových priestorov voda z vnútra buniek a tým príde k ich čiastočnému odvodneniu.
Druhý spôsob odvodnenia organizmu spočíva v tom, že človek stráca nielen vodu, ale aj veľké množstvo solí (vylučuje hustý „slaný“ pot), ktoré sú hlavne v krvi a v medzibunkových tekutinách. To vedie obvykle len k malému vzostupu koncentrácie iontov (solí) v mimobunkovej tekutine. Pri tomto type odvodnenia zostáva obsah vody v bunkách zachovaný, ale zmenšuje sa objem kolujúcej krvi a medzibunkovej tekutiny, na to všetko reagujú obličky tvorbou len malého množstva koncentrovaného moču.
V oboch prípadoch teda organizmus stratil vodu. Skúsenosti z výskumu a aj praxe však dokazujú, že strata vody sa prejavuje pocitom smädu len v prvom prípade, to znamená pri znížení obsahu vody v bunkách, ale nie v prípade druhom, kedy obsah vody v bunkách sa neznižuje. Tieto fakty ukazujú na jeden z významných zdrojov príčin zlyhania pocitu smädu, nútiaceho človeka k doplneniu vodných zásob.
Nemusíte teda pociťovať smäd a aj napriek tomu sa vám môže nedostávať dostatočné množstvo tekutín.. K uhaseniu smädu príde doplnením tekutín v krvi na normálne hodnoty. Zvlášť malé deti majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu. Na konci teplého dňa často bývajú podráždené, čo môže byť zapríčinené práve dehydratáciou. Starší ľudia sú tiež menej vnímaví k pocitu smädu.

 

Čo sa stane, ak pijeme málo?
Pri nedostatku vody v našom organizme sa v cievach a tkanivách hromadia škodlivé látky, čo preťažuje látkovú výmenu a vylučovacie orgány. Voda v tkanivách, krv a lymfa sa zahusťujú, oslabuje sa obranný systém tela, zlyháva prenos nervových impulzov, spomaluje sa aj obnovovanie buniek a človek rýchlejšie starne. Nedostatkom vody sa zhusťuje krv, tým sa zvyšuje tlak (môže to viesť až ku kolapsu) a znižuje zásobovanie kyslíkom pre všetky tkanivá. Hustá krv viac zaťažuje srdce a znižuje sa prietok vlásočnicami. Voda je hlavným činiteľom pri vylučovaní škodlivín obličkami vznikajúcich pri metabolických procesoch. Je najdôležitejšia pre termoregulačné procesy a chráni organizmus pred prehriatím.
Voda zabezpečuje prísun živín a odvod produktov metabolizmu. Ak zabúdame piť, telo je nútené pracovať v núdzovom režime. Prvé postihnuté orgány, ktoré na to doplácajú, sú tie, ktoré majú na starosti separáciu a vylučovanie odpadu z krvi - teda obličky. a pečeň Tieto dva orgány sú veľmi úzko prepojené. Ak telo dlhodobo nie je schopné vylučovať toxíny, tak ich začne zadržiavať a zvyšovať ich koncentráciu v organizme. Jednou takou skládkou toxínov v tele je ľudský tuk. Je to najviac kontaminovaný (znečistený) tuk v živočíšnej ríši. Vyrovnajú sa mu snáď iba zvieratá chované človekom. Na deficit vody nás upozorní smäd. Ak však telo hlási pocit smädu, je to už volanie na poplach. S postupujúcim vekom je totiž tento pocit čoraz slabší, starí ľudia ho takmer nepoznajú. Pitie vody by sme si mali priebežne kontrolovať celý deň. Čím viac sa krv zahusťuje, tým ťažšie sa naše obličky vyrovnávajú s odpadovými produktmi. V ich kanálikoch sa usadzujú soli, až vzniknú obličkové kamene.
Objem telových tekutín, ktoré chýbajú v ľudskom organizme označujeme ako dehydratácia.

 

Kedy a koľko máme piť?
Doporučená denná spotreba tekutín je 30-35 ml na kg hmotnosti tela pri bežnom zaťažení. Smäd nie je správnym ukazovateľom, kedy máme piť. Keď už máme pocit smädu, je neskoro. Teda vodou sa musíme dopĺňať priebežne celý deň. Nie je vhodné vypiť plný pohár „na ex“ a potom dlho nič, lepšie je piť malé množstvá vody a často, organizmus ju tak vie lepšie využiť a „neprebehne“ cez organizmus bez úžitku. Pite každú hodinu cez deň jeden pohár čistej vody a ste „za vodou“. Ak o 8,00 ráno vypijete prvý pohár a o 20,00 hod posledný, splníte normu celkom dokonale. Pri takomto príjme vody sa vám nielenže zrýchli metabolizmus, ale predovšetkým po väčšinu dňa budete mať stále plný žalúdok. Pocit sýtosti, na ktorom sa pitie vody spolupodieľa, je tiež na nezaplatenie. V lete a pri športe sa potreba pitia razantne zvyšuje – pokojne sa môže vyšplhať až na 4 litre denne. Naopak, v zime a pri malej aktivite môže stačiť menej vody. Pri takej vysokej nevyhnutnej dennej potrebe tekutín je nesmierne dôležité venovať pozornosť tomu, akou vodou organizmus zásobujeme.
Dostatok tekutín a ich kvalita sa odrazí nielen na vašom vnútornom zdraví, ale aj na zovňajšku. Vaša pokožka bude hladká a pevná, nie vysušená. Ako všade v našom tele, aj v koži sa nachádza tekutina. Nezabúdajte, že telo je zložené väčšinou z vody. Neodopierajme mu tento dôležitý stavebný materiál.

 

Čo piť?
Podľa prieskumných zistení takmer 60% Slovákov pitný režim nedodržiava. Pritom správny pitný režim je pre človeka dôležitou podmienkou na zachovanie optimálneho zdravotného stavu. Dva litre tekutín je možné nadobudnúť rôzne. Často siahame po chemicky spracovaných tekutinách ako káva, rôzne limonády, ochutené minerálky, kola a alkoholické nápoje. Samozrejme, všetky tieto vymenované nápoje obsahujú aj vodu. Lenže zároveň majú v sebe veľa škodlivej chémie, farbivá a konzervačné látky, umelé arómy, sladidlá a podobne. Tieto látky telo vôbec nepotrebuje a sú pre neho skôr škodlivé. Aby ich mohlo naše telo odstrániť, potrebuje vodu. Často omnoho viac vody, než je obsiahnutá v spomínaných nápojoch. Alkoholické a kofeínové nápoje a silné čierne čaje majú močopudný účinok a tieto nápoje organizmus dehydrujú. Navyše aj na odstránenie odpadových produktov z týchto nápojov potrebuje telo veľa vody. Preto bývame často smädní, napriek tomu, že sme niekoľko hodín predtým vypili napríklad litre piva. Aj bolesti hlavy, ťažoba a všetky príznaky "opice" sú následkom akútnej dehydratácie a prekyslenia organizmu.
Vodná bilancia je preto po vypití limonády, piva, ovocných džúsov nedostatočná. Ideálnym nápojom nie je ani minerálna voda s bublinkami kysličníka uhličitého. Nie je celkom schopná viazať na seba škodlivé látky v tele a vylúčiť ich. Kysličník uhličitý nepriaznivo pôsobí na žalúdok a ostatné orgány tráviacej sústavy. Minerálky nemajú vhodnú fyzikálnu štruktúru, preto anorganické minerálne látky, ktoré sa v nich nachádzajú, sa v tele vo veľkej miere skladujú, spolu s inými látkami sa usádzajú na stenách ciev alebo v kĺboch a človeku tak škodia. Verejnosti je pomerne málo známa skutočnosť, že to, koľko minerálnych látok ľudský organizmus s vodou prijme, závisí od ich formy a štruktúry vody.

Zavedením vodovodov až do našich bytov sme síce získali pohodlie a dostatok vody, ale stratili sme kvalitu vody a zároveň niečo podstatné z ľudského hľadiska – stratili sme vzťah a úctu k vode. Naši predkovia pokladali vodu za jeden zo štyroch základných životných prvkov a základných princípov. Prisudzovali jej, takisto ako zemi, ohňu a vzduchu, takmer ľudské vlastnosti.
Získavať kvalitnú a hodnotnú pitnú vodu v ekologicky narušených systémoch priemyselnej civilizácie je čím ďalej tým ťažšie. Kvalita vody ovplyvňuje i to, ako organizmus reaguje a ako s ňou hospodári. Pri nevhodnom výbere tekutín môžeme telu skôr uškodiť ako prospieť.
Povieme si, že najvhodnejšou je predsa čistá voda. Otázka znie: čo je čistá voda? Vidiecke studne obsahujú veľa dusičnanov z polí, voda z našich vodovodných kohútikov je spravidla povrchová, upravovaná voda z riek a podzemná voda. Táto voda však presne nespĺňa pojem „čistá“. Je to zmes anorganických minerálov a rôznych chemických látok, okrem iného aj chlóru, ktorý sa používa na jej čistenie. Určite nemá vhodnú fyzikálnu štruktúru. Nie je teda tekutina ako tekutina. Tá najzdravšia a vlastne jediná, ktorú naše telo skutočne potrebuje, je čistá voda. Pre takú bolo naše telo budované a vytvorené.

 

O vode vieme stále veľmi málo. Vieme, že sa používa ako výborný nositeľ informácie v homeopatii. Homeopatia je účinná metóda, nepoškodzujúca organizmus vedľajšími účinkami. Väzby medzi molekulami umožňujú tvorbu zložitejších štruktúr a niektoré teórie hovoria práve o možnosti vykladať informácie týmito rezonanciami vznikajúcimi v molekulárnych štruktúrach vody.

 

Pomocou vysokošpecializovanej fotografickej techniky sa doktorovi Emotovi podarilo nafotiť tvary kryštálov vody. Každá voda má svoj vlastný tvar kryštálu. Kryštály sa menia podľa toho, v akom prostredí sa nachádzajú, či v pokojnom, pri príjemnej hudbe, alebo pri chaotickom, zle vplývajúcom aj na človeka. Molekuly vody sú v ustavičnom pohybe a vytvárajú stále nové vzory. Vo vysoko výkonných mikroskopoch vyzerá život vody ako vírivý tanec. Podľa toho vznikla teória, že voda vníma a ukladá si informácie.

 

V ekologicky čistej prírode má voda schopnosť spontánne sa čistiť, energetizovať a stať sa živou vodou v tom najlepšom slova zmysle. Spontánna regenerácia vody môže však dnes prebiehať len zriedkakedy.

 

Už starí Sumeri poznali princíp regenerácie a harmonizácie vody. Odtiaľ pochádza myšlienka čistiť a regenerovať vodu špeciálnym spôsobom, ktorý vyvinuli japonskí a juhokórejský vedci. Rozvíja sa π-technológia upravujúca fyzikálnu štruktúru vody, ktorá je používaná v domácnostiach, poľnohospodárstve, potravinárstve a priemyselných odvetviach, ako aj v zdravotníctve. Jej štruktúra je veľmi podobná štruktúre tekutín v organizme.

 

Ľudské telo pozostáva zo 70% vody. Dieťa jej má ešte o 10% viac. Z tohto hľadiska je zaujímavá skúsenosť iránskeho lekára Batmanghelidja, ktorú opísal v knihe Voda, zdravé riešenie. Keď sa počas iránskej revolúcie dostal do väzenia, kde nemal nijaké lieky, liečil ľudí s rozličnými chorobami, ako sú alergie, bolesti chrbtice, žalúdka či reumatické ťažkosti, čistou pitnou vodou. Jeho posolstvo znie: nie sme chorí, sme smädní.